- Štítky blogu



Môžete sa kedykoľvek odhlásiť. Zasielame raz za 14 dní.
História striebra - od prvých zmienok až po súčasnosť
Ak už bola reč o histórii zlata, určite netreba zabudnúť na striebro, ktoré bolo pre ľudstvo rovnako fascinujúce už od dávnych čias a tento stav pretrváva až dodnes. Už v staroveku bolo mimoriadne cenené, a to najmä pre svoju farbu (je najbelšie zo všetkých kovov) a brilantný, priam až žiarivý lesk.
Striebro je jeden z prvkov známych už od staroveku. Z mechanickej a metalurgickej stránky je veľmi dobre spracovateľné – má dobrú kujnosť a dobre sa odlieva (dobrá zabiehavosť), čo sú vlastnosti, ktoré pútali pozornosť starovekých národov.
História striebra hovorí o tom, že spočiatku slúžilo na okrasné a ozdobné účely, robili sa z neho šperky a nádoby na jedenie a pitie. Postupom času sa však objavili aj ďalšie užitočné vlastnosti, ktoré pretransformovali striebro z dekoratívneho a menového kovu na prevažne priemyselný kov.
Stále je však považované za druhý najcennejší kov a je lákadlom pre mnohých ľudí. Pre niektorých je v dnešnej dobe, v ktorej čelíme aj naďalej vysokej inflácii, dokonca zaujímavejšou investíciou, než samotné investičné zlato…
Prvé zmienky o striebre
3000 rokov pred n.l.
Prvé zmienky hovoria o tom, že snahy o ťažbu striebra sa objavili už okolo roku 3000 pred naším letopočtom. V Metropolitnom múzeu umenia v americkom New Yorku je uchovaný zo striebra vyrobený kľačiaci býk, ktorý v rukách drží nádobu. V súvislosti s týmto artefaktom sa hovorí, že pochádza z čias 3100 - 2900 rokov pred n.l.
V týchto rokoch sa rozvíjala ťažba striebra najmä v oblasti vtedajšej Anatólie, ktorá je dnes označovaná ako Malá Ázia - teda polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka. Názov pochádza z gréckeho slova ανατολή - anatoli, východ.
Ťažba mala uspokojiť dopyt prvých starovekých mestských štátov, ktoré používali kov ako bežný prostriedok výmeny.
Čítať viac: Striebro - vlastnosti a využitie
1200 rokov pred n.l.
Približne v roku 1200 pred naším letopočtom sa centrum ťažby striebra presunulo do gréckych baní pri meste Laurium na juhovýchode krajiny. V tomto meste je taktiež múzeum, ktoré hovorí o mnohých zachovaných zmienkach zo spomínaného obdobia. Niektoré záznamy dokonca odhadujú, že v Lauriu sa ročne vyťažilo až 30 ton striebra.
Niektoré iné zmienky hovoria aj o tom, že tieto obrovské náleziská striebra umožnili starovekým Aténam financovať armádu a námorníctvo, vďaka čomu sa im v tom čase podarilo získať kontrolu nad Egejským morom.
550 rokov pred n.l.
Niekedy okolo roku 550 pred naším letopočtom prichádza k razeniu prvých strieborných mincí. Malo sa tak diať v oblasti východného Stredomoria. Z tohto obdobia sa zachovala aj slávna aténska „sova“ - tetradrachma, ktorá sa používala ako platidlo v celom Stredomorí.
269 rokov pred n.l.
Rímska ríša zaviedla strieborné mince ako súčasť vtedajšieho menového systému, aby následne slúžili ako medzinárodné platidlo.
206 rokov pred n.l. - 220 n.l.
Počas vlády čínskej dynastie Chan prišlo k zaradeniu strieborných mincí medzi oficiálne platidlá, no uvádza sa, že sa tak malo diať iba medzi členmi kráľovskej rodiny. Niektoré zmienky uvádzajú, že táto dynastia mala vo svojich rezervách obrovské bohatstvo v podobe striebra.
100 n.l.
Okolo roku 100 nášho letopočtu sa centrum ťažby striebra presťahovalo do Španielska, kde sa tamojšie bane stali hlavným zdrojom pre Rímsku ríšu.
8. storočie n.l.
Aj napriek takmer tisícročnej histórii ťažby striebra v oblasti Španielska prišlo k jej zastaveniu po tom, čo vtedajšie územie dobyli Maurovia.
708 n.l.
Po prvýkrát sa začalo raziť striebro aj na území Japonska, stalo sa tak za vlády cisárovnej Genmyo. Netrvalo však dlho a z dôvodu nízkej produkcie dostala prednosť meď.
750 - 1200 n.l.
Náleziská strieborných baní boli objavené na území dnešného Nemecka.
775 n.l.
Saské kráľovstvo začalo s produkciou takzvaných “Sterlingov”, čo boli strieborné mince. Z jednej libry dokázali vyprodukovať 240 mincí. Hmotnosť jednej libry sa v tom čase mohla rovnať neskoršej Trójskej libry.
1279 - 1368 n.l.
Počas panovania čínskej cisárskej dynastie Jüanovcov začali byť strieborné ingoty využívané ako forma platidla. Tie sa dokonca stali hlavnou menou - bolo tak za vlád dynastie Mingovcov a tento stav pretrval až do roku 1911, kedy sa datuje koniec dynastie Čchingovcov.
Zlom v podobe objavenia Nového sveta
1492 n.l.
Žiadna iná udalosť v histórii striebra sa nevyrovná objavu bieleho kovu európskymi dobyvateľmi v Amerike po Kolumbovom zakotvení v Novom svete v roku 1492. Udalosti, ktoré sa odohrali v nasledujúcich rokoch, navždy zmenili tvár striebra a v podstate aj celého sveta.
Bane, ktoré vznikali na území dnešného Mexika, Peru či Bolívie pokrývali až neuveriteľných 85% celosvetovej produkcie striebra počas rokov 1500 - 1800. Podľa niektorých odhadov až 40% vyťaženého striebra skončilo postupom času v Číne.
1545 n.l.
Mesto Potosí na území dnešnej Bolívie zohralo svojho času veľkú rolu. Rozkladá sa na úbočí povesťami opradenej hory Cerro Rico (špa. „bohatý vrch“) v ktorej fungovala najväčšia strieborná baňa na svete.
Mesto založili Španieli v roku 1545 v novo vzniknutom miestokráľovstve Peru a vďaka striebornému bohatstvu začalo extrémnym tempom rásť - podľa sčítania miestokráľa Francisca de Toledo tu už v roku 1573 žilo 120 000 ľudí.
1500 - 1600 n.l.
Akonáhle Španieli objavili zlaté bane Strednej a Južnej Ameriky, postavili dielne známe ako „mincovne“. V nich tavili surové striebro a zlato a formovali ho do veľkých tehál. Z niektorých vyrobili zlaté a strieborné mince. Najväčšia strieborná minca sa volala osmireál a bola na ňu vyrazená číslica 8. Všetky mince začali byť známe ako „osmičky“.
Postupné rozširovanie obchodovania do celého sveta znamenalo, že táto minca začala byť zaužívaným celosvetovým platidlom. V obehu bola napokon až do konca 19. storočia.
1792 n.l.
Vtedajší minister financií USA, ktorým bol Alexander Hamilton, navrhol prijatie menového systému. Najpoužívanejším platidlom bola v tom čase v Spojených štátoch španielska mena, a tak Hamilton navrhol, že najjednoduchším spôsobom zavedenia národnej meny by bola razba amerického dolára s hmotnosťou takmer rovnakou ako španielske peso.
Hamilton sa líšil od európskych tvorcov menovej politiky v túžbe nadhodnotiť zlato v porovnaní so striebrom. Napriek tomu, že preferoval monometalický zlatý štandard, nakoniec vydal bimetalovú menu v pevnom pomere striebra k zlatu 15:1.
Súčasný pomer ceny zlata a striebra si nájdete na našej stránke: Cena zlata.
15. októbra roku 1794 bol vyrobený prvý oficiálny strieborný dolár.
1858 n.l.
Rudy striebra sa vyskytli v oblasti dnešnej Nevady, čo spôsobilo veľmi podobný ošiaľ ako svojho času zlatá horúčka, ktorá prepukla desať rokov predtým.
1873 n.l.
Zákon o razení mincí z roku 1873 demonetizuje striebro.
1875 n.l.
Rok, v ktorom sa ustanovil monometalický zlatý štandard, spôsobil zvýšený dopyt po zlate a naopak znížený dopyt po striebre. To spôsobilo prepad cien striebra. Navyše, v roku 1900 vstúpil do platnosti zákon o zlatom štandarde, ktorý oficiálne naviazal americký dolár na zlato.
1933 - 1934 n.l.
V roku 1933 sa vplyvom prepadu akcií začala na území Spojených štátov panika. Prezident Roosevelt, v snahe zabrániť najhoršiemu, vyhlásil štvordňové bankové “prázdniny”, čím chcel predísť zhromažďovaniu striebra a zlata.
O rok na to bol prijatý zákon o nákupe striebra, ktorý oprávňoval tamojšiu vládu znárodniť ich bane so striebrom. Striebro v súkromnom vlastníctve, okrem mincí, ktoré boli v obehu, bolo skonfiškované rovnakým spôsobom ako zlato. Občania mohli vlastniť maximálne 500 uncí nepeňažného striebra. Ministerstvo financií USA, v snahe podporiť trh, dostalo príkaz nakupovať striebro za 50 centov za uncu, čo bol takmer dvojnásobok trhovej ceny.
1965 n.l.
Vláda USA sa postarala o eliminovanie striebra zo štvrťdolárov a niklov. Päťdesiatcentové mince obsahovali iba 40% striebra.
1980 n.l.
Striebro dosiahlo v tom čase svoju maximálnu hodnotu, tá sa vyšplhala na takmer 50 dolárov za uncu, no zároveň koncom roka zaznamenalo aj prepad o približne 15 dolárov.
1997 - 1998 n.l.
Slávny americký investor, Warren Buffet, nakúpil 130 miliónov uncí striebra. Podľa dostupných informácií postupom času nakoniec navýšil hodnotu striebra vo svojom portfóliu až na 1 miliardu amerických dolárov.
Čítať viac: Investovanie do striebra - všetko čo potrebujete vedieť
Najčastejšie otázky
Ako vzniklo striebro?
Podobne, ako pri väčšine prvkov periodickej tabuľky, aj striebro vzniklo z vyhasínajúcich hviezd, no najmä pri explóziách takzvaných supernov. Vznikla tam totiž natoľko vysoká teplota, aby sa jadrá vodíka spojili a vytvorili väčšie atómy. Tieto väčšie a ťažšie atómy nakoniec pomohli vytvoriť planéty akou je aj Zem. V istom zmysle tak bolo striebro, rovnako ako všetko ostatné okolo vás, vyrobené z prvých atómov vodíka. Kde a kedy vznikol vodík? V samotnom veľkom tresku.
Kedy bolo prvýkrát objavené striebro?
Striebro sa prvýkrát ťažilo okolo roku 3000 pred naším letopočtom vo vtedajšej Anatólii, ktorá sa nachádzala na území dnešného Turecka. Tento vzácny, žiarivý kov pomohol raným civilizáciám na Blízkom východe a v starovekom Grécku v ich rozkvete.
Kto objavil striebro?
Nie je známe konkrétne meno objaviteľa striebra, no zásluhy na jeho objavení sú pripisované najmä starovekým Grékom a Egypťanom.
Mohlo by vás zaujímať
Použité zdroje
https://www.silverinstitute.org/silver-mining-history/
https://en.wikipedia.org/wiki/Silver
https://pubs.usgs.gov/of/2004/1251/2004-1251.pdf